Vlčia svorka

 

Rozhodla som sa zverejniť svoju poviedku, takže píšte, či by ste mali záujem o ďalšie diely alebo nie..

Volám sa Samanta... Vždy som bola iná ako ostatní.. Už od mala som to cítila Veľa veciam som rozumela....

Deti sa báli tmy no ja som ju milovala.. Rada sa prechádzam tmou, je to vzrušujúce a zároveň upokojujúce. Priťahujú ma záhadné miesta.. Každú noc pozorujem mesiac, priťahuje ma jeho tajomnosť a čaro..

Môj vzhľad nie je ľahké charakterizovať.. Mám dlhé čierne vlasy.. Mne osobne sa môj výzor nepáči,

ani moje oči, sú príliš veľké a k vlasom sa mi nijako nehodia, farbu je ťažko zadefinovať, sú také sivo

modré ale skôr sivé... A moja pokožka mi robí najväčšie problémy, je hrozne bledá, a v lete mávam zo

slnka ekzémy.. Musím používať slnečné krémy s najvyšším faktorom... Ľudia sa na mňa divne dívajú,

myslím, že niektorí aj fascinovane.. Nestretla som ešte človeka mne podobného až na moju mamku..

Tá je ale už dávno mŕtva.. Nepoznala som ju no jej fotku mám a tá podoba je neuveriteľná, tie oči

vlasy... Pohľad... Moji rodičia zomreli obaja dávno nepoznala som ani jedného z nich, žijem s tetou, tá

nemá deti, a mám ju veľmi rada... Povedala mi že zomreli pri autonehode, neviem ale nejak sa mi to nezdá,

párkrát som to hľadala v novinách na nete ale nikde o tom ani zmienka... Najzvláštnejšie na mne je ale

moja choroba, a síce to že mi chutí krv.. Už sa mi stalo, že som sa uhryzla.. Teta so mnou bola u viacerých doktorov vždy psychológovia, no tí ma poslali až do Švajčiarska pretože nevedeli určiť diagnózu.. Tam som zostala pár mesiacov na liečení, pozorovali ma rôzní lekári.. Potom sa asi zhodli na tom, že to je porucha,

vraj upírizmus... Psychická choroba... trpí ňou jeden človek z milióna.. Ale prečo práve ja...

Nepovedali mi čo to spôsobilo no domnievajú sa, že je to genetická choroba.. Naučila som sa s tým žiť.. No museli sme sa presťahovať, pretože v meste kde sme žili predtým sa z toho stala senzácia a ja som už nemala pokoj.. Často mi chodievali smsky v znení: "Čau kočka, úpírky sú vraj vášnivé a v posteli bezkonkurenčné, čo ty na to? Užujeme si?" Ignorovala som to.. Práve dnes sme sa presťahovali do nového mesta, vraj tu to bude lepšie.. Náš dom bol na okraji mesta, musím uznať je tu krásne, dom je veľký,

rodičia mi nechali veľa peňazí takže si to môžeme dovoliť.. Za domom je les a máme krásnu záhradu.. Na tejto ulici je len zopár domov, ale je tu naozaj prekrásne, mám rada prírodu... Hlavne v zime.. Inak čo sa

týka môjho štýlu obliekania, tak to je rôzne hlavne to závisí od mojej nálady, mám rada fialovú čiernu aj bielu... A hudba čo počúvam? Jednoznačne goth metal... Nedávno som si kúpila mp3 prehrávač tak mám radosť:) počúvam to skoro všade:) Moja povaha je zložitá, naozaj, v meste kde sme predtým bývali som kamošov veľmi nemala až na jedno dievča.. Ona bola moja dobrá kamoška.. Rozumeli sme si.. Ale teraz je

na míle ďaleko... A ja znova sama, čo mi problémy nerobí, od mala som bola sama, deti čo sa okolo mňa hrali

mi pripadali tak infantilné, bola som inteligenčne na vyššej úrovni, možno to spôsobilo ten rozdiel.. Áno, je pravda, že by som raz chcela stretnúť niekoho čo mi bude rozmumieť po tom naozaj túžim.. Vždy som sa zamýšľada nad vážnejšími otázkami, pričom mojich rovesníkov zaujímali filmy ja som rozmýšľala nad

životom po smrti, nad otázkami typu prečo sme tu.., odkiaľ sme.., kto sme...Kto som ja... priťahovali ma nezvládnuteľné prípady.. K veciam ktorými žijem.. Milujem svetlo sviečky, fascinujúca hra plamienkov,

nočná obloha, to všetko.. A časom sa samota stala mojim priateľom, hudba mojou láskou, mesiac mojou vášňou.. A krv mojou drogou.........

 

AK SA VAM TENTO PRVY DIEL PACIL, NEVAHAJTE A POZRITE SI OSTATNE DIELY TU