Vlčia svorka

Unavený, vyčerpaný ležím a zároveň bdiem na pohovke v obýváčke. Rozmýšľam ako som sa mohol nechať ovládnuť tým démonom neuveriteľne ľahko. Je vo mne zlosť, nenájdená pravda, alebo dokonca niečo naozaj iného a nevysvetlitelného? Pamätám si len to čo je napísané v hlave mojej:

Z domu moje ego vykročilo hrdo
Mesiac v splne zastavil ma tvrdo
Šaty na zem padli ako, neviem
Krv a kusy kože, nie to nezjem.

Teraz mám na mysli tie knihy čo som čítal v mojej mladosti, vlkodlak sem, vlkodlak tam, dokonca v jednej počítačovej hre som veľmi rád hral za tú postavu. Nie vlkodlakom byť nemôžem. To sú obyčajné hlúposti na strašenie malých detí. Možno v rannom stredoveku by som tomu ešte uveril, teraz však už nie.

Spal tvrdo dlhé hodiny on,
Nezobudil ho ani kostola zvon.
Omša v nedelu však bola,
Hanba ked tam celá rodina nebola.

Zobudil ma telefón, nie mobil nie ten leží rozbitý na zemi. ,, Počuvaj prečo si nebol v kostole, čakali sme na teba, držali sme ti miesto, takto rúhať sa nebudeš!“ „Ale zaspal som a vlastne nemusím byť vždy“ „ Ty si však nebol už asi tretí krát za sebou ani nevieš akú hanbu si si urobil pred ľudmi, začul som dokonca že si posadnutý“ „ Chod do riti!“ Zložil som telefon, umyl sa, oholil, moje obľúbené kotletky som však nechal, zapol počítač zbehol novinky na internete, napísal niekomu cez Qip. Potom však došla správa od neznámeho čísla. Odkaz na webovú stránku o vlkodlakoch to bol. Všade samé hákové kríže. Nemám rád tie nacistické symboly, symbolizujú rasizmus. Vypol som počítač, koho také niečo zaujíma však, aj ked naozaj som bol nervózny. To čo sa mi stalo popísať nemôžem. 
Ani som si neuvedomil, že už je toľko hodín musím ísť na kurz angličtiny, tá je vo svete potrebná. Svet sa zahalil do šera, neviete ľudia koľko živých umiera?


Kňaz Vám povie idú k Bohu, o ich dušu sa stará nemaj obavu.
Rabín myslí to ísté, cez Tóru a očistiek dostane sa do raja.
Pohan Vám však povie vetu: Je mi ľúto bud však v strehu!

Po kurze kam inam ako s kamarátmi do krčmi, nie tentoraz som si pivo nedal, po prvé mi nechutí a pijem ho iba kvôli spoločnosti na ktorú, môžem Vám úprimne povedať s vysoka kašlem. Odišiel som pred záverečnou, cestou sa zastavil na cik pauze v kríkoch a stromoch. A začul som hlas, ku ktorému som po chvíle prikročil a uvidel iba mŕtvolu. Bolo to roztrhané telo, hlavu teda to čo z nej ostalo zvýrazňovali ryhy zubov akoby od vlka, alebo inej šelmy. 
Nemohol som si pomôcť, ale plakal som zrejme dosť dlho, lebo ked som sa uvedomil bola už poriadna tma, svetlá nesvietili. Zavolať políciu? Hlúposť, hlavne kvôli mojej unavenosti. 


Vy už viete kto je vrahom,
Ale kto je obeťou, kto je mŕtvolou?
Krv, jazvy všade má čo mi s ňou,
On však vie, nastal zlom!